Včera sa na sociálnej sieti objavil pomerne virálny príspevok obhajujúci premiéra Matoviča a poukazujúci na stálekritizujúcu náturu občanov. Nemieri príliš presne.
Totižto, od súčasného premiéra nikto neočakáva, že bude Milanom Hodžom dnešných dní. Každý príčetný človek chápe, že prebral krajinu v nie veľmi závidenia hodnej situácii s prázdnym skladom ŠHR, ktorých predchádzajúci šéfkovia, miesto zabezpečenia zdravotníckych pomôcok, potrebovali (pravdepodobne) ešte na poslednú chvíľu, čo to ukradnúť. A darí sa mu. Slovensko, zdá sa zatiaľ zvláda pandémiu veľmi dobre. Získali sme čas pripraviť sa, ľudia v prieskume podporujú prístup aj (obmedzenia) štátu a zo Slovenska sa nestala polodiktatúra maďarského typu. Ak odhliadneme od komentárov fakeprofilov dám po päťdesiatke milujúcich Fica, na ktoré sme si už snáď zvykli a prihliadneme na pomerne disciplinované správanie sa občanov, môžeme tvrdiť, že kroky tejto vlády majú u občanov legitimizujúcu podporu.
Premiér, si žiaľ povedal, že ako správny dlhoročný opozičník potrebuje všade naokolo nepriateľov a tak si ich začal vymýšľať. Najprv média, lebo ho nechválili. Potom policajti, lebo počúvali rozkazy plynúce z ministerstva, kde šéfuje člen jeho strany a komunikáciu z ktorým očividne nezvládol. Toto nazval sabotážou vlády a je obdivuhodné, že po takomto vyjadrení zopár ľudí, z potreby zachovať vlastnú dôstojnosť, neopustilo svoje miesta. A teraz „ľudskoprávni aktivisti“ – bratislavská klávesnica (sic!). Zámerne som si nakoniec nechal obviňovanie bývalej vlády z úplne všetkého a nechcem to rozpitvávať nielen preto, lebo už je to trápnejšie ako oný „problém vlády Ivety Radičovej“ ale preto, že sa toho ešte do predčasných volieb napočúvame až až…
Pri tých ľudskoprávnych aktivistoch odbočíme a budem trošku osobnejší. Osobne fandím karanténnym opatreniam a izolovaniu obcí, pričom si myslím, že by tieto opatrenia mali garantovať aj silové zložky. Nerobím si ani ilúzie o disciplíne v rómskych osadách. Otázka nie či, izolovať rómske osady? Otázne je – stačí len tie“? Dnes vyšla správa o tom, že kosovské hlavné mesto je v karanténe. S menším počtom prípadov ako Bratislava. Môžeme namietať úroveň kosovského zdravotníctva, ale čísla nepustia. Ono uzavretie Bratislavy, ako ohniska nákazy totižto so sebou prináša riziko viacero impaktov na popularitu vlády. Zatvoreniu rómskych osád, už len tak z princípu, fandia ľudia na celkom Slovensku. Uzatvorenie Bratislavy by mohlo zamávať s elektorátom strán vládnej koalície a to teraz predsa len, nie je príliš taktické. Pri takomto prístupe u Rómov z toho ešte vedia politicky vyťažiť.
Možno záverom tejto odbočky premiérovi a vláde krivdím, ale tento blog o tom ani byť nemal. Mal byť o tom, že Igor Matovič to čo robí, nerobí zle. Skutočne zlyhávajúci sú blázni ako Trump a Johnson. Oproti ním je slovenský premiér skvelým lídrom. Ibaže na svoju prácu nie je vôbec pripravený po osobnostnej stránke. Tá je (v tomto prípade) žiaľ, aj pri sebe väčšej snahe o „dobrú politiku“ na premiérskom poste, výsostne dôležitá. Navyše, svojím správaním ukazuje, že je typom človeka, ktorý potrebuje aby ho masy milovali, nosili ho na rukách a ten kto to nerobí, nech už ma o ňom pokojne aj pozitívnu mienku, ten mu automaticky hádže polená pod nohy.
V opozícií to určite stačilo (dalo sa prehliadať). Tam už I. Matovič pol druhého mesiaca nie je.