Z programového vyhlásenia vlády vyberáme:

 

„Kľúčový je flexibilný zákonník práce a pracovno-

právna legislatíva, ktorá je dôležitá počas konjunktúry, ale ešte viac počas krízy a pre prispôsobenie sa novým podmienkam po kríze.“

 

Presne tieto parametre má pracovná legislatíva v USA. Podľa niektorých prognóz tu nezamestnanosť presiahne hodnoty z krízy v 30. rokoch a v krajine, kde bežné domácnosti žijú z týždňa a týždeň, raktetovo narástol počet žiadateľov o pomoc z potravinovej banky. Ďakujem, o dobiehanie tohto západu nestojím teraz, ani po kríze.

 

Ten kto čítal zákonník prace, tak zaiste vie, že to rozhodne nie je rozsudok smrti pre zamestnávateľa. Dáva veľa možností na dohodu so zamestnancom prípadne odbormi alebo zamestnaneckou radou. A áno, ukladá aj povinnosti. Napríklad platiť viac cez víkend a v noci. No a? Inak, skutočne neexistuje jediné ustanovenie ktoré by brzdilo zamestnávateľov v podnikateľskej činnosti, prípadne ich výrazne poškodzovalo. Ak teda zamestnávateľa nepoškodzuje len samotná povinnosť, že musí platiť mzdu.O častom správaní sa zamestnávateľov na hrane, ba až za hranou ZP a následnej ďalšej vymožiteľnosti zákonníka nehovoriac.

 

Tvrdiť, že nevyhnutne potrebujeme flexibilizovať  zákonník práce(tzn. okresať ochranu zamestnanca na minimum“)  je klamstvo. Je v kontexte „zlepšovania podnikateľského prostredia“ poškodením zamestnancov. Lebo to je najjednoduchšie. Hodiť to do excelu a ten množstvo ďalších sociologických dopadov predsa nevyhodnocuje. Nepochybujúc o tom, že toto videnie zrejme vychádza primárne z ideologických pohnútok a nie reálnych potrieb, pretože podnikateľské prostredie na Slovensku zrejme trápia viac iné faktory ako zákonník práce.

 

Odbory sa budú musieť obracať, aby sa podarilo zachrániť, ak nie všetky, tak aspoň veľkú časť sociálnych a mzdových istôt zo zákonníka práce. Na druhú stranu im to dáva priestor opäť sa zviditeľniť, demonštrovať svoju dôležitú spoločenskú funkciu a stať sa vážnym partnerom/ rivalom pri rokovaniach a vyjednávaniach o presadzovaní vládnej agendy. Veľmi opatrne však budú musieť narábať s podporou na strane politikov. V celku jednoducho sa dá predstaviť situácia kedy síce na vládu nahnevaní pracujúci nepodporia odborárske zhromaždenia a odmietnu podporovať odbory, len preto, aby nemuseli trpieť a tlieskať na tribúne rečniacemu straníkovi SMERu ktorý, jednak Matovičovi a Sulíkovi toto víťazstvo ponúkol a ktorý v mnohých oblastiach sklamal. Porovnať totiž rozmer krutosti prepojenia mafie so štátom v takom rozmere, v akom to dovolila (a spolupracovala na ňom) predchádzajúca vláda a rozmer pravdepodobného útoku na zákonník práce si vie každý sám.

Bolo by na škodu pracovnému prostrediu na Slovensku, ak by bola snaha odborov o obranu Zákonníka práce zmarená neuváženou „koalíciou“ so SMERom v tomto zložení a len preto, že deklaruje akúsi ľavicovosť. Najbližšie mesiace po skončení pandémie budeme sledovať tento vývoj v priamom prenose. Držme palce hlasu rozumu v oboroch. Budeme ho potrebovať. A odbory budú potrebovať našu podporu.