Všehochute skorotridsiatnika

V odboroch na Slovensku sa toho od roku 1989 udialo veľa, čo však húževnato pretrvávalo ako status quo, bol postoj zaujímavej časti občanov k odborom, ako k prežitkom socializmu a ich spájania s ROH a komunistickou stranou. Niekto si potom zrejme povedal, že toto nestačí, onálepkujeme sa pre istotu ešte raz a podpísal dohodu so stranou Smer-SD.

Okrem toho si táto Dohoda odporuje, keďže hovorí o nadstraníckosti, ale zároveň zaväzuje KOZ SR „verejne deklarovať spoluprácu s politickou stranou SMER – sociálna demokracia na vrcholovej a regionálnej úrovni.“ Dohoda z roku 2010 je k dispozícií online na: http://odbory.sk/page_sk/archiv/a_dohoda_smer.pdf

Je zrejmé, že každá záujmová skupina potrebuje na realizáciu svojich zámerov politický support, čo pre odbory predstavujú najskôr ľavičiari a sociálni demokrati. Smer SD ale nikdy nebola ideologická strana sociálnych demokratov. Je to strana kde sú aj sociálni demokrati, aj keď môžeme polemizovať aj týmto tvrdením. Ficovi sa v čase akcelerácie podpory SMERU len proste podarilo využiť isté vákuum s myšlienkou tretej cesty tak, ako sa podarilo Kollárovi alebo Okamurovi využiť iné vákuum a včas skočili na populistickú antimigratskú vlnu. Skúšal to aj Fico, ale nepochopil, že tam je už plno.

Nuž ale, späť. Dohoda KOZ a potažmo KOVO so Smerom nielenže nemala, ale ani nemá nijaké opodstatnenie. Bola to snaha jednotlivcov bezpečne zakonzervovať časť voličov Smeru, prinášajúca isté výhody aj odborárom. Dnes keď Smer svojou mafiánskou politikou dovolil, aby sa k moci dostali pološialenci, ktorých žiaľ volili aj členovia odborov, budeme potrebovať mobilizovať členov odborov na odpor proti „ekonomickým opatreniam“, ktoré dopadnú najtvrdšie na pracujúcich a tých najslabších. Pre odbory je to nielen povinnosť, ale aj príležitosť. Deklaratívnym neodstúpením  od dohody so stranou SMER-SD však odbory dávajú stále najavo , že sa v tomto potrebnom boji spoliehajú na stranu ktorá dostala mafiu do riadenia štátu.

Bojovať proti šialencom a fanatikom, spoluprácou s poskokmi mafie sa nedá. Alebo dá, ale nie je na tom nič odborárske. Tento text píšem ako odborár a človek, ktorému záleží na budúcnosti odborov. Spolieham sa na členov odborov a na mladých ľudí, ktorým nie je sociálny štát ľahostajní a budú ho brániť aj v uliciach. Viem, že v odboroch je mnoho ľudí ktorí chcú vystupovať ako moderný sociálny partner reagujúci na otázky a výzvy dneška. Tak, ako sa nám pomalými krokmi darí vysporiadať s otázkou minulosti spred roku 89, tak sa musíme vysporiadať aj s otázkou minulosti v prípade spolupráce so SMERom, ako stranou ktorá zradila sociálnu demokraciu a našu krajinu.

A vlastne ak majú jednotlivci (časom zabetónovaní vo svojich pozíciach, strácajúc pojem o realite) v odboroch, stále veľmi pozitívny postoj k SMERu, možno by bolo najvhodnejšie aby sami prešli do straníckych štruktúr a pomohli vyhadzovať vodu  z podpalubia tejto lode. Nemožno im v tom brániť a mohli by naplno prezentovať, ako veľmi perspektíva táto strana a spolupráca s ňou ešte je. Pretože je nezodpovedné aby svojím (ne)konaním v pozíciach funkcionárov, stiahli pod vodu celé odborové hnutie. V odboroch nás v horizonte niekoľko mesiacov čakajú viaceré voľby a verím, že voliči vezmú tento rozmer v úvahu.

Záverom možno chcem len dodať, že na čele odborov sú dostatočne politicky vyspelí ľudia, ktorí vedia ako dôležité sú deklaratívne gestá, preto: KOZ, roztrhajte tú dohodu!