Slovenský zákonník práce niektorí zainteresovaní radi označujú ako ten najlepší, najviac v prospech zamestnancov a ich zástupcov. Ak by vám snáď v práci začala pôsobiť odborová organizácia so vzdelanými a aktívnymi funkcionármi, ktorí s vami nepopíjajú kávičku, ale riešia problémy, ktoré sa vám priveľmi nechce, mám pre vás riešenie. Nájdite si cestu a vyhoďte ich! Ak vám nevadí pravdepodobne prehrať po pár rokoch spor a doplatiť, je to pre vás optimálne riešenie. Zaškolenie nových funkcionárov potrvá, môžete očierniť odborovú organizáciu a ak je vaším „partnerom“ vyškolený zorientovaný človek (pre vás pravdepodobne „škodca“), takto mu štýlovo zamedzíte pôsobeniu na vašom pracovisku. Aby tam zbytočne nevnášal napríklad svoje videnie ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Že má odborová organizácia právo kontroly a môže ju vykonávať poverený človek aj ak nie je vaším zamestnancom? S tým si hravo poradíte tým že kontrolu považujete za neefektívnu a nevpustíte ho na pracovisko. Bez ohľadu na to či ide o malú dielničku alebo nadnárodnú korporáciu s rozlohou niekoľkých hektárov a tisíckami zamestnancov. Nikto o tom čo ej efektívne alebo neefektívne nerozhodne. Inšpektorát práce? Malá krajina! Každý pozná každého. Na orgánoch štátneho dozoru v mojom meste pracujú zamestnanci s poznámkovými blokmi s logom významnej lokálnej korporácie. S tabuľkovými platmi (+ možno bonusy o ktorých sa nehovorí?). Pri troche snahy sa na tieto orgány môžete 100% spoľahnúť. Všetko hrá, takže žiaden strach. Bussines as usual, podľa vás, odbory – neodbory.
Ale teraz vážne. Slovenský zákonník práce sa v ochrane zamestnanca javí ako naozaj pevne strážiaci záujmy zamestnanca. Len je tak deravý a nejasný, že pri troche snahy zamestnávateľov nikto nevie kam z konopí. Zo zákonníka sa stáva síce pekné, ale stále len nevyužitelné ťažítko v šúflíku jeho pyšných tvorcov. Bez efektívnych súdov s nefungujúcimi inšpektorátmi práce a s neochotou legislatívcov náhodou nejakým výkladom pohnevať významných investorov, môžete mať napísané v zákonníku čokoľvek. To je po dvanástich rokoch vlády sociálnej demokracie, kedy bol poradcom premiéra predseda najväčšieho odborového zväzu, zúfalý výsledok.
V kombinácií s dynamikou akou sa mení svet práce vytvárame koktail ktorým riskujeme veľa. Ak v časoch kedy sa vo svete hovorí o demokratizácií práce, väčšej redistribúcií či potrebe výrazne zmeniť pohľad na svet práce, nedokážeme zabezpečiť ochranu odborárov a ponecháme ich svojvôli zamestnávateľov, ktorí majú možnosť a prostriedky ohýbať si výklad zákona, nutne musíme stratiť dych. Stratíme dych dobiehať krajiny ktoré sú už teraz ďaleko pred nami a skupina ľudí, ktorí súčasnú priemyselnú revolúciu prehrajú sa môže hrozivo zväčšiť. Odchádzajúci politici nespravili nič, prichádzajúcim to je, zdá sa jedno.
Keď zlyhá štát, rozhodnú pracujúci, oni si ten zákon už nejako vyložia. Dejiny nás totiž naučili, že trpezlivosť zvykne občas dojsť aj tým „pokornejším“.
Celá debata | RSS tejto debaty